Cesta do Zlína alebo oslava narodenín na Peruánsky spôsob.

Autor: gabriela gembalova | 23.1.2012 o 7:39 | (upravené 23.1.2012 o 8:24) Karma článku: 3,69 | Prečítané:  645x

Môj život je založený na diári, to čo tam nie zapísané sa nekoná respektíve neexistuje.  Každý rok si pekne prepíšem dátumy narodenín kamarátok, známych či už ľudí na ktorých by som nerada zabudla.   Ale o inom som chcela. Oslava narodenín mojej kamarátky z Peru D. bola naplánovaná na tento víkend v meste Zlín na Morave. Kde sa toto mesto presne nachádza som zistila vďaka môjmu tatkovi, ktorý tam niekoľko rokov pracoval ale to iná story a ktorému zároveň ďakujem za presné informácie. 

CevicheCeviche

Keďže je to iná republika a hlavne s inou menou, deň predtým som si bola vymeniť české peniažky a mohlo sa v sobotu cestovať do spomínaného mesta.  Zlín je mestečko ktoré sa nachádza cca 170 km od Bratislavy a komunikácia medzi mestami nie je priama, musí sa cestovať na viac prestupov.  Ja som sa rozhodla pre spojenie Bratislava-Otrokovice a Zlin.  Vlaková stanica v Bratislave o desiatej ráno  bola už v plnom prúde, či už sa jednalo o ľudí ktorí niekam cestovali, odniekiaľ prišli či pre stanicou postavajúci a nepracujúci obyvatelia (gypsies).  Pri okienku ma privítala veľmi milá teta s pohľadom „čo chceš, ak budeš mať príliš veľa otázok tak budem nepríjemná“ .  Na moje prekvapenie vlak, ktorý išiel do Ostravy bol celkom v dobrom stave (po ceste na Vianoce domov ma už ani nič neprekvapí).  Dokonca aj spolucestujúceho som mala síce mladý pán vyzeral ako preflámovanej noci, lebo ho nezobudil ani mobil, ktorý sa v častých intervaloch ozýval a on si naďalej pochrapkával do rytmu vlakového šumu. Niekde po ceste si k nám do kupé prisadla teta so slovenským občianskym preukazom staršieho veku.  Práve ten spomínaný občiansky preukaz bol svárom problémov pri kontrole lístkov, (poznámka: ak ste totiž osoba slovenského štátu  v českej republike nad 65 a nemáte európsky preukaz, tak vám automaticky zaniká právo na zľavu cestovného). V tejto konkrétnej situácii sa to skončilo iba s napomenutím a milá staršia dáma nemusela doplácať.  Po dvoch hodinách ma privítali upršané Otrokovice a ďalej cesta do Zlína. Do trolejbusu spolu so mnou nastúpil milý bezzubý ujo, ktorý očividne už dlho sprchu nevidel,  bol ovešaný taškami ako vianočný stromček, takže sa jeho vôňa rozliehala po celom trolejbuse a než sme sa pohli stihol vynadať svojim spolucestujúcim.

Konečne som sa zvítala po s kamarátkami M., P. a D. bolo to super ich vidieť a po zvítaní prvá vec čo ma zaujala kuchyni bol plný stôl peruánskych a iných „mňamok“.  No veď moje bruško mi to aj dalo najavo, že je čas obeda.  Z niektorých peruánskych jedál spomeniem „ají de gallina con arroz“, kuracina so špeciálnym korením, ktorá sa podáva s ryžou,  „Ceviche“ (moje obľúbené jedlo, ktoré sa robí zo surovej ryby) a omáčky  tzv. salsy,  zemiaky, kukurica, veľa zeleniny a iné, bez ktorých sa peruánska kuchyňa nezaobíde.

Ďakujem mojej kamarátke D. za také prijemné a hlavne chutné prezentovanie peruánskej kuchyne keď si na to spomeniem ešte aj teraz sa mi slinky zbiehajú. Samozrejme okrem dobrého jedla nesmie chýbať na dobre oslave nejaký dobrý peruánsky drink „Pipi de Mono“ ,ktorý pochádza z okolia Amazonskej džungle odkiaľ pochádza moja kamarátka D.  Je to vlastne kakaový sladučký likér, ktorý veľmi ľahko udiera do hlavy, takže pozor na to koľko ho vypijete,  hehe.  Taktiež nechýbali iné drinky, s ktorých spomeniem jeden, keďže je mi blízky ešte času mojich „adventures in Spain“ a to „Sangria“ verím tomu, že každý už počul o tomto nápoji.  Samozrejme nesmela chýbať „tarta de cumpleaňos“ –banánová narodeninová torta s doprovodom pesničky „hodne štestí zdraví“ v troch jazykoch hehe. 

Po dobrom jedle nechýbala zábava v podobe domáceho karaoke, kariet, elektrických šípiek, kde som sa aktívne zapojila v podobe anglických, španielskych, českých  a slovenských pesničiek.  Na začiatku som sa trošku bála spievať no nebudem si nahovárať  Lucie Bíla zo mňa nebude, ale po niekoľkých spomínaných „ají de mono“ už nič neznelo falošne a všetci sme sa dobre bavili. Pozadie nám spríjemňoval 2 ročný syn D., ktorý po každom tóne, ktorý zaspieval si aj sám zatlieskal a zakričal „dobré“.  

V hre elektrických šípiek som skončila na treťom mieste, čo ešte nebolo najhoršie z piatych haha. Nie že by som bola nejaký súťaživý typ ale je dobré už len pre tvoj dobrý pocit v hre získať akékoľvek miesto v prvej trojke.  Skonštatujem, že oslava dopadla nad moje očakávania a už sa teším kedy sa opäť stretneme s M., P., a D.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?